Nová hviezda z dorastu!

Bola sobota, 30. apríl 2011, 59 minút po polnoci, keď František Venžík volal hlavnému trénerovi a manažérovi dorasteneckého oddielu TJ Neverice, že natrafil na budúcu hviezdu. Iba 15-ročný František Jablonovský ho ohúril najmä tvorbou hry a veľkým potenciálom v zakončovaní. Samozrejme, že to nemohlo ostať bez odozvy a tréner Víťazoslav Michalovčík, aj keď ešte značne rozospatý prikývol a už ráno mali chlapcovi rodičia na stole ponuku s pozvánkou do tímu mladých Neveričanov. Netrvalo dlho a Ferino prekvapil svojou neuveriteľnou rýchlosťou, ktorú dokázal využívať hlavne v krídelných priestoroch ihriska. Postupne, keďže bol Fero veľmi pozorne sledovaný na každom tréningu a v každom zápase sa zistilo, že jeho silná stránka je aj krídelná hra a nezaostáva ani kvalita prihrávok. Zrazu sa z neho stal stredobod pozornosti, pretože bol najpotenciálnejším hráčom TJ Neverice, odkedy je akadémia otvorená. Aj napriek tomu, že dorastenecký tím už vychoval takých hráčov ako Mátyási, Ruchovanský, Ťulák, Kop. Dubiansky, Tatarčík, Kabela či Katrlík, František Jablonovský spomedzi nich aj tak vytŕčal. Po 143 dňoch tréningu a 27 odohraných zápasoch, v ktorých strelil Fero 12 gólov nastal čas, kedy dovŕšil vek 17 rokov a môže byť oficiálne povolaný do seniorského tímu. Dnes, 20.9.2011, presne o 12:02 hod. nastal ten čas a František sa pripojil k dospelým. Na čierno-modrý dres mu našili číslo 10, ktoré nosil aj v akadémii a teraz už len zostáva dúfať, že sa jeho už aj tak fantastické schopnosti budú hýbať k lepšiemu rovnako rýchlo, ako sa na trávniku hýbe on. Po rozhovoroch s trénerom národného tímu U-20 vieme, že šanca, aby Feri obliekol tento vzácny dres je kvôli zle padajúcemu veku malá, ale sám povedal, že urobí všetko pre to, aby bol veľkým prínosom nielen pre náš klub, ale aj celý slovenský futbal. "Kvôli tomuto dňu, kedy som sa dostal k seniorom som tvrdo a poctivo trénoval. Som naozaj nesmierne šťastný, že si pred 143 dňami vybral klub práve mňa, aby sa ukázalo čo vo mne je. Teraz budem v tréningu pokračovať, pretože chcem spoločne s ostatnými chlapcami posunúť tento tím čo najvyššie, ako sa len bude dať. Budem sa snažiť urobiť pre Tajfun všetko, čo je mojich silách. Nesmierne sa teším na nasledujúce zápasy a hlavne na fantastických fanúšikov," povedal pre náš portál Jablonovský. Manažér tímu ho hneď označil ako nepredajného a dúfa, že bude Jablonovský členom nášho kádra ešte dlhé sezóny.

Južná Amerika má svojho zástupcu

Po predaji Kazimíra Ďuriača a umiestnení ďalších dvoch hráčov na listinu prestupov prichádza po dlhšom čase do tímu aj posila. Kvôli veľmi zlej obrane a aj zlej forme defenzívnych hráčov sa klub rozhodol posilniť práve na týchto pozíciach. V hľadáčiku boli najmä talentovaní slovenskí obrancovia, ale keďže trh takýchto hráčov neponúka a ani po nahodení sietí medzi slovenských manažérov sme nedostali ideálnu ponuku, bolo sa treba poobzerať v zahraničí. Manžéra klubu očaril najmä bolívijský zadák Santos Trigo, ktorý sa nakoniec aj stal žiadanou posilou. Tajfun za neho zaplatil 2 141 000 € a Santos sa stal po Imrovi Matuškovi aj druhým najdrahším nákupom Neveričanov v histórii. Veríme, že sa mu bude dariť, že bude poctivo trénovať a hlavne že zapláta veľké medzery v našej defenzíve, ktoré našich gólmanov prinútili túto sezónu už 36x vyťahovať loptu zo siete. V posledných sezónach v piatej a šiestej lige sme vždy patrili ku klubom, ktoré inkasovali najmenej a karta sa teda výrazne otočila.

Zmeny pred záverom sezóny

Kazimír "Kazo" Ďuriač, ktorý bol súčasťou nášho kádra tri sezóny prestupuje do belgickej piatej ligy. Ďuriač, ktorý prišiel ako 17-ročný mladík za 183000 eur sa neustále zlepšoval a v poslednej dobe sa často objavoval aj v ligových zápasoch. Medzi mladými záložníkmi sa síce jednotkou stal Peťo Dlhopolský, ale Ďuriač mu výrazne sekundoval. Belgičania ponúkli 1481000 eur a nenašiel sa žiadny iný záujemca, ktorý by túto cenu prebil. Presne na jeho dvadsiate narodeniny sa rozlúčil s rodičmi a dvoma staršími sestrami a odletel do Belgicka, kde mu Slovenčina asi nepomôže. Vraj sa už ale teší, že sa bude môcť naučiť hneď tri jazyky - holandčinu, francúzštinu a nemčinu (všetky 6 sú úradné jazyky krajiny).

Klub sa v snahe získať finančné prostriedky na obrancu zaradil na perstupovú listinu okrem Ďuriača aj novopríchodzích budúcich trénerov, Čecha Ivana Fedáka a Taliana Paola Bettu. Ich predaj je ale v súčasnej ekonomickej situácii ale skôr lotériou.

Siahali sme na body

V deviatom ligovom kole nám los prisúdil adepta na titul, tím FC Trenčiansky. V prvom tohtoročnom stretnutí sme na domácom Tajfun Parku podľahli tomuto súperovi 0:3. V odvete sme samozrejme nemohli mať veľké oči, ale bývalý tréner Jon Andersen predpovedal, že zahráme kvalitný výsledok, čo mu ale nikto nechcel veriť. Nakoniec ale vyšlo najavo, že mal pravdu. Neveričania po heroickom výkone, ku ktorému potrebovali aj nutnú dávku šťastia hrali nebojácne a z Trenčína si odviezli prehru iba 2:1. Úvod zápasu tesnému výsledku vôbec nenapovedal, pretože prvú gólovú akciu domáci zaznamenali už v druhej minúte. Ďalšie dve dobré príležitosti domácich sa neujali, a tak prišiel na rad čas Tajfunu. Pred koncom prvého polčasu mal ideálnu možnosť vyrovnať Ole Bomholdt z priameho kopu, fantastický zákrok Emila Taunera ale bol proti. Prvá polovica zápasu sa teda skončila iba veľmi tesným vedením domácich. Druhý polčas ale začali rovnako akčne, a už v 47. minúte, teda opäť v druhej minúte polčasu pridali druhý gól. Náš kanonier Imro Matuško sa s týmto stavom nezmieril a po rohovom kope Ole Bomholdta znížil na 1:2. Bomholdt, ktorý nedokázal vyrovnať ani po parádnom vysunutí, keď sa ocitol sám pred Taunerom dokázal, že naozaj nemá svoj deň. V Trenčíne sme teda nebli ďaleko od bodov, čo by bolo určite veľké prekvapenie. Čo je ale dôležité, že tento výkon Neveričania predviedli v uvoľnenom tempe, a teda ako nálada v kabíne, tak aj sebadôvera tímu je na vysokej úrovni.

Posun

O to, čo sa nepodarilo minulý týždeň sa Neveričania pokúšali teraz na domácom Tajfun Parku s návštevou takmer 39000 divákov. V siedmom kole sme s Mechicom iba remizovali 3-3, pričom mali naši futbalisti na kopačkách niekoľkokrát rozdielový gól. V prípade, že by sme v tomto zápase nedokázali bodovať, naše záchranárske práce by už boli zrejme na konci a museli by sme čakať na nejaký zázrak. Aj napriek tomu nastupovali hráči na zápas v uvoľnenom tempe, aby si pošetrili náladu v kabíne. Už v druhej minúte ich ale zaskočil Sebastiano Moca, ktorý zúžitkoval pekný center po rohovom kope. Na vyrovnanie sa ale našťastie nečakalo dlho. V 12. minúte sa o to postaral Imro Matuško, ktorý nezaváhal zoči-voči súperovmu brankárovi. Potom sme mali šancu z rohového a nepriameho kopu aj my, ale ani jedna z týchto možností nebola využitá. Polčas sa teda skončil nerozhodne 1:1. Päť minút po zmene strán sa ozvalo nadšenie našich priaznivcov druhýkrát v zápase po tom, čo Milan Burdiliak zužitkoval akciu stredom. Imro Matuško si potom vybral horšiu chvíľku a vo veľkej príležitosti zlyhal. Dočkali sme sa v 76. minúte, keď sa po pravej strane presadil Iasonas Amanakis, ktorý neprestáva prekvapovať, ak sa dostane do nominácie na zápas. Zdramatizovať záver sa podarilo ešte Markovi Hughesovi, ktorý znížil po rýchlej kontre na 3:2. Do záverečného hvizdu rozhodcu sa už ale nič nestalo a Neveričania si pripísali druhé víťazstvo v IV. lige a v tabuľke si od svojho súper vzali barážové 6. miesto v tabuľke.

Delenie bodov

Polovica sezóny je tu, ani sme sa nenazdali. V siedmom kole sme mali za súpera zdatné Mechico, ktoré chcel ale tréner Fabio Hung zdolať za každú cenu a ešte pred odvetou ho preskočiť na šiestej pozícii, ktorá už znamená aspoň barážový zápas a nie priame vypadnutie. Stretnutie sa začalo presne podľa predstáv a aj šance odsýpali tak, ako nám to vyhovovalo. Na prvú vážnejšiu príležitosť si museli diváci počkať do 15. minúty, obzvlášť domáci ale nemali príliš dôvodov na radosť. Aktérom bol totiž náš kapitán Fouad Al-Tayer, ktorý sa predral po ľavej strane a bezpečne otvoril skóre zápasu. V 33. minúte mal možnosť skórovať aj kanonier Matuško, ale presvedčil sa, že v IV. lige nie je jednoduché strieľať góly. V 37. minúte jeho minelu napravil Iasonas Amanakis, ktorý upravoval na 0:2. Onedlho sa dočkal predsa len aj Imro a prízemnou strelou zvyšoval už na veľmi slušných 0:3. Po tomto góle sa už konečne zobudili aj domáci a začali niečo hrať. Bohužiaľ začali dávať aj góly, ktoré už do konca polčasu znížili na 2:3. Parádny comeback pocítili aj fanúšikovia a začali Mechico hnať výrazne dopredu. Hneď v úvode mohol po nápore domáci ukludniť náš tábor Ole Bomholdt, ale zaváhal a stav s nemenil. Celý druhý polčas už poznačila aj nervozita, ktorá sa podpísala pod niekoľko škaredých faulov a aj 4 žlté karty. V 80. minúte sa domáci dočkali a ich tlak vyvrcholil vyrovnávajúcim gólom na 3:3. 5 minút pred koncom ešte predsa len mohol tzv. 6-bodový zápas nakloniť na našu stranu Al-Tayer, ale nebolo mu dopriate. Po parádnom zmŕtvychvstaní sa teda zápas skončil remízou 3:3 a jedinou výhodou získaného bodu je to, že nám Mechico neutieklo. Odveta bude poriadne zaujímavá a ak sa chceme zachrániť, musíme už naplno bodovať.